Život Prešova
online
online
Počas Noci múzeí a galérií sprístupnia obnovený renesančný palác
17.05.2012 Stará Ľubovňa
Stará Ľubovňa 17. mája (TASR) – Počas celoeurópskeho podujatia Noc múzeí a galérií bude v sobotu 19. mája o 21.30 h na hrade Ľubovňa po 260 rokoch slávnostne sprístupnená obnovená ruina renesančného paláca. V jeho priestoroch sa zároveň predstavia dve nové expozície, a to Hradný pivovar a Liehovarníctvo v Starej Ľubovni.
"Jedinečný a novátorský spôsob prezentovania kultúrneho dedičstva bude možné vzhliadnuť prostredníctvom 3D animácie archeologických nálezov z hradu Ľubovňa," vysvetľuje riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Slávnostné sprístupnenie renesančného paláca hradu Ľubovňa sa koná pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka. V sobotu sa okrem toho môžu návštevníci tešiť aj na nočné prehliadky hradu Ľubovňa, a to od 20. do 21. hodiny každých 15 minút.
Rekonštrukciu renesančného paláca realizovali na hrade v rokoch 2008 – 2011. "Išlo o mimoriadne náročnú pamiatkovú, stavebnú a investičnú akciu. Obnovu za jeden milión eur podporila aj predošlá vláda Roberta Fica," doplnil Mikulík. Renesančný palác postavili počas veľkej renesančnej prestavby hradu, kedy ho v roku 1553 zasiahol požiar. Spomínaný požiar zničil gotický palác v susedstve veže. Obnovné práce sa uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta za starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554 – 1557.
"V uvedenom období bol na mieste starej stredovekej kuchyne vystavaný veľkolepo riešený renesančný palác. Bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca. Na výstavbu paláca o rozmeroch 28 krát 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami bolo použitých 10.000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5320 vozov nákladu," vysvetľuje Mikulík. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia. V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. Opravné práce tu naposledy prebiehali za čias poľskej kráľovnej Márie Jozefíny v polovici 18. storočia, no celková obnova nebola dokončená. K tej sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia.
"Jedinečný a novátorský spôsob prezentovania kultúrneho dedičstva bude možné vzhliadnuť prostredníctvom 3D animácie archeologických nálezov z hradu Ľubovňa," vysvetľuje riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Slávnostné sprístupnenie renesančného paláca hradu Ľubovňa sa koná pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka. V sobotu sa okrem toho môžu návštevníci tešiť aj na nočné prehliadky hradu Ľubovňa, a to od 20. do 21. hodiny každých 15 minút.
Rekonštrukciu renesančného paláca realizovali na hrade v rokoch 2008 – 2011. "Išlo o mimoriadne náročnú pamiatkovú, stavebnú a investičnú akciu. Obnovu za jeden milión eur podporila aj predošlá vláda Roberta Fica," doplnil Mikulík. Renesančný palác postavili počas veľkej renesančnej prestavby hradu, kedy ho v roku 1553 zasiahol požiar. Spomínaný požiar zničil gotický palác v susedstve veže. Obnovné práce sa uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta za starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554 – 1557.
"V uvedenom období bol na mieste starej stredovekej kuchyne vystavaný veľkolepo riešený renesančný palác. Bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca. Na výstavbu paláca o rozmeroch 28 krát 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami bolo použitých 10.000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5320 vozov nákladu," vysvetľuje Mikulík. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia. V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. Opravné práce tu naposledy prebiehali za čias poľskej kráľovnej Márie Jozefíny v polovici 18. storočia, no celková obnova nebola dokončená. K tej sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia.
www.ZIVOTPO.sk
